Deň krivých zrkadiel

12. júna sme zažili výnimočný deň, Deň krivých zrkadiel, deň venovaný ľuďom s mentálnym postihnutím, ktorého ústrednou myšlienkou je „Sme iní, nie horší. Dovoľte nám žiť s vami, nie vedľa vás!“.

Všetko to začalo bubnujúcim a energickým sprievodom, ktorý sa prehnal po uliciach starého mesta našej Bratislavy. Bolo to pohlcujúce, pulzujúce, žijúce, znejúce a hlavne neprehliadnuteľné. My sme sa ocitli priamo vnútri a bola to sila. Keď sprievod dorazil do cieľa, Hviezdoslavovo námestie sa prebralo z letargie.

Nasledoval kultúrny program končiaci vystúpením Zuzky Smatanovej, ktorá rozhýbala všetkých hudbu cítiacich ľudí. Vydržali sme, aj keď spotení, až do konca!

Medzinárodný deň detí

„1. 6. sa konal v našom zariadení MDD. Najprv som z toho mala mierne obavy. Nemám rada akcie s veľa ľuďmi. Opak bol pravdou. Naše pedagogičky a rehabka sa postarali o výbornú zábavu. Súťažili 3 družstvá – oranžové, modré a zelené. Začalo sa kopaním gólov do bránky. Celú akciu sprevádzala vtipná hudba v štýle REPETE, spolu s tromi „roztlieskavačkami“, ktoré tančili v rytme SALSI.

Druhou disciplínou bolo hádanie filmov a rozprávok. Naše kolegynky hrali scénky a družstvá hádali. Klobúk dolu, sú to herečky, jak sa patrí :)

Stav bol stále vyrovnaný. O všetkom rozhodlo až posledné tanečné kolo. Súťažiaci dali do toho všetko. Najviac sa mi páčila Zdenka, ktorá sa odviazala na maximum. Takúto sme ju ešte nevideli, ale i napriek tomu to nepomohlo jej tímu a zvíťazili oranžoví. Rozdali sa medaile a všetci sme si dali tortu so zmrzlinou.

Bol to veľmi príjemný, spontánny deň plný smiechu. Ďakujeme!“ (Majka, opatrovateľka)

Naše stredy

Od októbra 2011 sa každú stredu tešíme zo spoločných stretnutí s Vladkom. Dobrovoľník Vladko pravidelne chodí za nami do Sibírky a nosí so sebou nádherné rozprávkové knižky, z ktorých nám číta. Zakaždým si dá veľmi záležať na výbere tých najpútavejších príbehov, ktoré pozorne hlceme. Niektorí z nás z neho po celý čas oči nespustia. Niet sa čomu diviť, keď jeho podanie je také osviežujúce a dobrodružné.

Navyše pomedzi rozprávky sa vždy podelí s nejakým zážitkom alebo skúsenosťou. A to nám verte, že má o čom rozprávať. Navštívil veľa krajín a úžasných miest, o ktorým sa nám ani nesnívalo. Je veľmi scestovaný a spolu sa nám podarilo precestovať Botswanu, Rwandu, Maurícius, Kubu a časť Južnej Ameriky.

Už sa nevieme dočkať ďalšej stredy!

Zasnežené Tatry...

15.-20. apríla 2012 sa 5 našich klientov v sprievode pracovníkov zariadenia vybralo spoznávať po zime sa prebúdzajúcu jarnú tatranskú prírodu. Ubytovali sme sa v malebnej vilke v Tatranskej Lomnici, odkiaľ sme robili výlety do okolia. Denne sme sa vozili tatranskou železnicou, dýchali čerstvý horský ozón, vychutnávali si krásu zasnežených končiarov i príjemnú atmosféru typických slovenských kolibiek a cukrární. Už pri odchode posledný deň niektorí klienti protestovali proti návratu do Bratislavy, iní sa už pýtali kedy pôjdeme na ďalší výlet.

Sme vďační za tento ozdravujúci a príjemný čas, lebo si uvedomujeme si, že každý „úlet“ zo zabehanej rutiny klientov je pre nich veľmi ozdravujúci, ale stále aj závislý od štedrosti donorov a sponzorov.

Tri zlaté vlasy Deda Vševeda

29. marca 2012 sme sa päťdesiatkou vybrali do Bratislavského bábkového divadla na Dunajskej. Nastúpili sme pri Slimáku, takže sme si mali možnosť užiť cestovanie v bratislavskej MHD. Bola dosť preplnená, ale pre nás bolo, čo pozorovať. Miško si presadol z vozíka na sedadlo pri okne a celú cestu sledoval električky. Akonáhle sa za oknom objavila nejaká, dával to hlasnými prejavmi radosti najavo. Niektorí spolucestujúci reagovali mierne zdesene, ale keď uvideli široký úsmev na Miškovej tvári, upokojili sa.

Okrem predstavenia Tri zlaté vlasy Deda Vševeda sme si stihli posedieť aj v neďalekej Eurovei na skvelej kávičke v McDonalde a pobrali sme sa naspäť. Tak sme sa radostne vrátili z nášho dobrodružstva.